Spiš, nádherný kus zeme pod Tatrami. Majestátne pohorie a pritom najmenšie veľhory Európy, ktoré sa hrdo vypínajú a tvoria korunu Slovenska. Moje rodisko, domovina. V minulosti patrilo toto územie do Uhorska. Po tatárskych vpádoch z rokov 1241 – 1242 ostalo na celom území dnešného Slovenska osídlenie cca 2000 ľudí. Na rozlohe 49 036 km² je to žalostná predstava. Podľa správy talianskeho Magistra Rogeria „Bola celá krajina sfarbená krvou a tiel bolo po zemi toľko, ako keď step zaplavia pasúce sa stáda dobytka, oviec a prasiat, alebo ako keď sú kameňolomy plné natesaných kameňov pre stavby. Voda bola plná mŕtvych tiel utopencov a požierali ich ryby, červy i vodné vtáky.“ Tu sa začína príbeh mojich predkov. Kráľ Belo IV. začal s veľkorysou politikou podpory kolonizácie. Do krajiny začali prúdiť cudzinci osídľujúci prázdne územia a rozvíjala sa aj domáca kolonizácia. Kolonizačné vlny zasiahli do dnešného osídlenia v priebehu 12.- 19. storočia.
Vnútorná kolonizácia prebehla v 12. – 14. st. Bolo to osídľovanie územia Slovenska domácim obyvateľstvom.
Vonkajšia kolonizácia mala 3 vlny. Nestačilo len domáce obyvateľstvo a tak boli na naše územie pozvaní obyvatelia cudzích krajín. Pre karpatsko-nemecké obyvateľstvo (karpatskí Nemci) na Spiši sa zaužíval tiež nesprávny názov Spišskí Sasi. Na základe lingvistickej analýzy sa však zistilo, že kolonisti pôvodne prišli z oblasti stredného Franska (okolie riek Rýn a Mása) a nie zo Saska. Pomenovanie pravdepodobne vzniklo v období, kedy sa Nemcom hovorilo všeobecne Sasi. V minulosti išlo o najväčšiu skupinu nemeckého obyvateľstva na území dnešného Slovenska. Delia sa na tri podskupiny: Dolnospišských, Hornospišských a Podolínskych Nemcov. Nemci sa usadzovali v starých trhových osadách (Kežmarok), baníckych osadách alebo v ich blízkosti. Centrom nemeckých imigrantov takmer už na samom začiatku ich osídľovania východného Slovenska sa stal Spiš. Zakrátko zaujali svojimi hospodárskymi i politickými aktivitami popredné miesta v mestách a obciach. Zaoberali sa poľnohospodárstvom, baníctvom venovali sa kovospracujúcemu priemyslu čím prispievali k prosperite spišských miest. Prisťahovalci sa usadzovali na základe nemeckého, zákupného práva, ktoré im poskytovalo značné výsady – získanie pôdy do dedičnej držby, odovzdávať iba finančnú rentu. Prvá fáza osídľovania prebiehala od 12.storočia do 14.storočia. Bola to kolonizácia na tzv. nemeckom (tzv. magdeburskom) práve. Títo nemeckí kolonisti požívali výraznú priazeň uhorských panovníkov a časti uhorských stavov. Od panovníkov sa im dostalo významných privilégií. Postupne sa im podarilo sa prepracovať do vyšších spoločenských vrstiev jednotlivých miest a nakoniec aj do ich správnych orgánov, pričom medzi seba nepúšťali príslušníkov ďalších národností. Druhá fáza osídlenia súvisí s obdobím protireformácie prebiehajúcej v 16. a 17.storočí. Liberálnejšie konfesné pomery v Uhorsku boli dôvodom, že sa na našom území usídlili napríklad obyvatelia vyznávajúci anabaptizmus. Tretia fáza osídľovania spadá do 18.storočia a prebiehala v niekoľkých vlnách. Jej prvá vlna bolo úzko spojená so situáciou v Uhorsku po tureckých vojnách. Významný príliv kolonistov zaznamenalo Uhorsko a najmä územie dnešného Slovenska za vlády Jozefa II. Štvrtá fáza osídlenia prebiehala počas 19. storočia a súvisela s tzv. priemyselnou revolúciou.
Hoc sa za krajinu pôvodu párkov označuje Nemecko, konkrétne Frankfurt nad Mohanom, kde boli párky predávané už v roku 1487, na Spiši, jednej z najbohatších častí Uhorska, boli chýrni mäsiari pôvodom Nemci. Tí poznali papriku a aplikovali ju vo výrobe. Vždy vymýšľali, čím by prekvapili svoju klientelu. Pôvodné slovanské obyvateľstvo ju nepoužívalo. Toto je markantný rozdiel a podľa neho vieme určiť, kde sa vyskytovalo nemecké osídlenie. Preto nie je prekvapením, že na začiatku 20. storočia vznikli v Spišskom Podhradí pozoruhodné receptúry. Za ich vznikom stojí trojica uznávaných mäsiarskych majstrov – Michal Blaško, Karol Grieger a Štefan Varsányi. Tí sa pokúšali vytvoriť nový základ jemno mletého výrobku z mäsa a papriky. Zhotovili sa podracké viršle, ktoré sa neskôr ešte zdokonalil. Na svete boli spišské párky. Podracké viršle boli z bravčového mäsa, plnené do baraních a jahňacích črievok. Spišské párky z bravčového a teľacieho mäsa boli tmavšie a chutili inak. Na viršle sa chovali prasatá z Nemešian a Klčova, ktoré sa kŕmili zvláštnou odrodou zemiakov. Na výrobu párkov sa kupovali teľatá z vysokohorských pastvín, najčastejšie zo Zamaguria.
Ako som v úvode spomínal tento kus zeme je mojím rodiskom. Tu som absolvoval svoju prvú zabíjačku. Tu sa z otca na syna po stáročia predávali receptúry a každá generácia ju o niečo vylepšila. V rodine sme mali silnú mäsiarsku tradíciu. Bratia mojej starej mami študovali mäsiarstvo v Prahe v zlatých časoch tohto remesla. Predali svoje recepty ďalej a rovnaké postupy používa môj otec do dnešných čias. U mňa osud zafungoval zvláštne. Po skončení Strednej priemyselnej školy Marie – Curie Sklodowskej vo Svite som sa rozhodol študovať na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre odbor Agropotravinárstvo. Tak som nepokračoval v chemickom odbore, ale vydal sa cestou potravinárskej chémie a technológie. V bakalárskom programe som absolvoval živočíšnu aj rastlinnú prvovýrobu, základy spracovania potravín. Cez prázdniny som si privyrábal v pivovare Pilsberg v Poprade a trocha sa priúčal pivovarníckemu remeslu. Po ukončení bakalárskeho programu som ďalej pokračoval v obore Technológia potravín živočíšneho pôvodu. Primárne mäso a mlieko. Pod vedením doc. Lagina som sa zameral na výskum korenín používaných v mäsovýrobe. Naďalej sa rozvíjal v spracovaní. Tu som prvý krát pochopil, že hoc naši predkovia boli skutočný majstri, tak niektoré poznatky im chýbali. Videl som, že zameranie technológa má svoj zmysel a stále sa dá niečo urobiť lepšie. Posúvať tradíciu vpred k dnešnej dobe. Prvý krát som siahol na rodinný recept dedený z otca na syna. Pridal doň hovädziu spojku a upravil množstvo soli. Popri štúdiu som pracoval v mliekarni Tami a zdokonaľoval sa aj v mliekarstve. Po úspešnom absolvovaní vysokoškolského štúdia v obore Technológia potravín som pracoval v Českej republike. Zameranie prvovýroba, ovocinárstvo, výroba a spracovanie muštov, triedenie ovocia. Zas som sa niečo naučil, no rodná hruda ma volala. Tiež obrovská túžba po práci v mäsopriemysle. Tak som roku pána 2016 konečne zavítal do vlasti a zamestnal sa ako Trainee manager v spoločnosti Berto. Tu som mal možnosť pracovať pre najlepších a prejsť každou pozíciou v mäsovýrobe. Mnoho mi to dalo a veľmi veľa naučilo. Život ma posunul ďalej. Za všetkým hľadaj ženu. Ďalší životný sek. Zmena zamestnania, bydliska a rodinného stavu. Krátka zastávka v nemenovanej a určite nie solídnej mliekarni na pozícii hlavný majster výroby a späť k milovanému mäsu. Pointa príbehu je, že celý život sa venujem potravinárstvu. Mäsiarstvo od detstva a naďalej ho zdokonaľujem. Kvasné procesy, výroba vín a destilátov detto. S výrobou piva a mliečnych výrobkov som začal koketovať na vysokej škole. Od roku 2016 varím pivo pravidelne pod značkou Remeselný pivovar Hard Hole ako poloprofesionál. Skúšam, testujem, učím sa a chcem naďalej posúvať tradíciu vpred k dnešnej dobe. Robiť kvalitne a poctivo. Učiť sa a byť lepší. Ponúknuť spotrebiteľovi tradičný výrobok robený odborne technológom potravín, ktorý svoje remeslo a pôvod berie vážne. Samozrejme a niečo na tom zarobiť. To som ja a rád ti ponúkam kúsok mňa.
